Recenze na knihu
Prokletý záliv Radoslav Kozák

Tak toto byla jízda jak vystřižená ze starých hororů osmdesátek. Syrové, nekompromisní a od začátku do konce napěchované násilím. Má to tempo i atmosféru. Poutavé, čtivé.

4,5* Už ste boli na Jamajke alebo sa tam chystáte? Neviem, či vás práve touto knihou navnadím na návštevu tohto tropického raja. Radoslav Kozák nás vo svojom Zrnku temnoty zavedie práve na tento karibský ostrov. Hudba, reggae, teplo, pláže, palmy, drinky, zábava... no a potom je tu ešte niečo, čo sa vynára z mora. Je to len legenda miestnych? Jamajská povesť o monštre vynárajúcom sa z hlbín? Morská čarodejnica či striga? Keď sa však začnú zvláštne správať ľudia a následne miznúť, je jasné, že sa deje niečo viac. Po nájdení ostatkov na scénu prichádza aj miestna polícia. “Jen proto, že něčemu nerozumíme, nemůžeme to hned považovat za nadpřirozené.” Práve kontrast sa mi na knihe páčil. Na jednej strane krásna Jamajka, slnko, more a turisti užívajúci si bezstarostnú dovolenku. Na druhej strane miestni, ktorí sa pretĺkajú, ako len môžu, zatiaľ čo z mora prichádza čoraz väčší strach. Páčili sa mi aj postavy, predovšetkým kapitán Lester Jimarcus a vedec Andras Johanson. Každý z nich má svoju minulosť, ktorá sa nám postupne odhaľuje. Zaujímavý je aj kontrast medzi miestnymi legendami a snahou hľadať racionálne, vedecky podložené vysvetlenie toho, čo sa deje. "Je to jen stará námořnická legenda, pohádka pro nevzdělance a důvěřivce." „Očarovala ho čarodějnice. To ona dělá. Zaklíná muže, aby za ní šli a oddali se ji. A pak je sežere.“ Prokletý záliv je výborná jednohubka s tiesnivou atmosférou, naturalistickými a miestami poriadne nechutnými opismi. Je surová, násilná a postupne smeruje k nezvratnému záveru. Ten bol však pre mňa trochu urýchlený a podľa mňa by si zaslúžil viac priestoru. Napriek tomu som si čítanie užil a autorovi sa podarilo vytvoriť príbeh, ktorý má v sebe presne tú správnu dávku tajomna, napätia a hororu. Za knihu ďakujem Golden Dog. "Všechno je najednou jinak. Na Jamajce stále svítí slunce, hudba nikdy neutichá, večírky nikdy nekončí. A přesto najednou všade panuje neklid. Turisté jsou nervózní, místní taky. Lidé se bezcílně potulují, mizí a moře vyplavuje jen ohlodané zbytky. Ano, moře. To se změnilo nejvíc. Je temnější, nevyzpytatelnější. Vyvoláva strach.“